História stavebníc MATADOR
Už vyše 120 rokov stavebnica Matador fascinuje malé aj veľké deti. Vynálezca stavebných sád Matador, pán Johann Korbuly sa narodil v roku 1860 vo Viedni ako sedemnáste z osemnástich detí. Príčina pre vynájdenie takejto stavebnice, ktorá sa stala legendárnou, bola jednoduchá. Najmladšie dieťa v ich rodine neustále zhadzovalo a búralo stavby z drevených stavebných blokov svojich starších súrodencov. Tomuto zabránil Johann tak, že do stavebných kociek navŕtal diery a použil paličky na ich prepojenie. V dome zavládol pokoj - a narodil sa Matador. Neskôr tieto kocky technicky a geometricky vylepšil. Kocky štandardizoval a použil pri ich výrobe bukové drevo - tým vznikol stavebnicový systém, ktorého všetky jeho diely boli navzájom kombinovateľné.
V roku 1901 si Johann Korbuly nechal svoju novú konštrukčnú metódu patentovať a dal jej meno Matador. Týmto nechcel vyvolať predstavu boja s býkom, ale vyjadriť nadradenosť jeho stavebných blokov, v spomienke na už takmer zabudnuté prirovnanie. "Vo svojom fachu je Matadorom".
Výroba sád Matadoru začala v roku 1903 a čoskoro sa presadila na trhu v zámorí. Najstaršia známa reklama na Matador sa objavila v októbri 1904. Už v roku 1905 Matador stavebné plány boli k dispozícii v ôsmich jazykoch sveta. Všetky sady boli k dispozícii pre deti od troch rokov veku. Vášeň prísť s novými nápadmi a rozvíjať inovatívne modely boli poháňane rôznymi súťažami a špeciálnym časopisom Matador.
Od roku 1920 je Matador používaný v školskom vzdelávacom programe technika, kreativita a na celkový rozvoj žiaka. Matador bol videný ako ideálny nástroj vzdelávania v Európe. MATADOR nie je len hračka pre potešenie ale rozvíja fantáziu a deti vzdeláva!
Nasledujúci príklad ukazuje veľmi pôsobivý tkáčsky stroj, ktorý zostrojil študent Technickej univerzity vo Viedni v roku 1929:
Rakúsky priekopník informačných technológií Gustav Tauschek (v strede obrazu, pri predstavení „stroja s vizuálnym senzorickým efektom“, 1933) zahájil svoju kariéru vynálezcu pomocou stavebnice Matador:
Matador zohráva dôležitú úlohu ako vzdelávací nástroj v školách a dokonca aj na vysokých školách. Po druhej svetovej vojne sady Matador môžu byť importované do Južnej Afriky napriek zákazu na dovoz. Bolo to možné, pretože Matador bol klasifikovaný ako učebná pomôcka. Od roku 1903 "Klasická" Matador diely sú vyrábané 2 cm veľké bloky. V roku 1950 sa začala výroba väčších dielov 4 cm pre mladšie deti. V roku 1970 začala rastúca konkurencia plastových hračiek. V roku 1978 bol MATADOR predaný Kurt Falkovy, ktorý opustil svoju prácu ako vydavateľ.
Falk chcel zmeniť zaužívanú koncepciu Matadoru tak nahradil niektoré drevené diely plastovými dielami a predstavil veľké množstvo nových sád súvisiacich komponentov, ako sú malé plastové figúrky a gumovými kolesami. Navrhol sady, ktoré pracovali proti myšlienke „ Matador ako univerzálna stavebnica.“ Stručne povedané, výroba prestala v roku 1987 až, kým v roku 1996 diplomovaný inžinier Michael Tobias získal značku a celú továreň od Falka. Našťastie sa nový majiteľ Matadoru vrátil k pôvodnému konceptu - univerzálna stavebnica s takmer neobmedzenými možnosti kombinovania jednotlivých blokov, vytvárať objekty a stroje s pohyblivými časťami.
Teraz v 21 storočí sa stal pre svoju interdisciplinárnu výučbu Matador hitom a výroba je v plnom prúde, a to nielen pre európsky kontinent, ale aj v USA, Austrálii, Japonsku, Číne, Kórei, Južnej Afrike, Izraeli a po celom svete.
