Tipy a triky
Ako pripevníme osi do stavebných dielov?
Osi sa nazývajú tenké nedrážkované tyče, ktoré sa hýbu vo vyvŕtaných otvoroch stavebných dielov.
- Pevné osadenie: Miesta, do ktorých sa majú osi pevne osadiť, sú označené malými dierkami.
- Použitie svoriek: Na upevnenie osí slúžia svorky. Vložia sa do vyvŕtanej dierky a potom sa dovnútra vloží os.
- Alternatíva so špagátom: Namiesto svorky sa dá použiť aj kúsok špagátu.
- Uchytenie niťou: Ak má byť stavebný diel uchytený na konci tyče, môže sa namiesto svorky použiť kúsok nite cez vyvŕtaný otvor. Niť bude vtiahnutá dovnútra spolu s osou.
Ako zviazať nite pre prenos síl?
Prelož niť cez kolesá – uzol sa bude vytvárať na jednom z nich. Na mieste, kde robíš uzol, najskôr trochu navlhči niť. To zabráni zníženiu napnutia počas zväzovania. Dbaj na to, aby vznikol symetrický uzol.
Riešenie technických problémov s drevom:
Čo s príliš tenkými tyčami?
Cez noc nechajte tieto tyče napučať vo viacerých listoch novín namočených vo vode (nie však tak, aby z nich kvapkala voda). Potom ich položte na suchý papier na jeden deň bez ohrievania. Na ďalší deň budú opäť pripravené na použitie.
Čo ak sú osi z tvrdého dreva príliš hrubé?
Položte ich na hladkú rovnú plochu (stôl), pritlačte na os jednou drevenou kockou a rolujte ju tam a späť. Na mieste kde bolo tlačené kockou bude os čoskoro tenšia.
Čo robiť, ak sú spojovacie tyče príliš hrubé?
Môže sa stať, že pri príliš veľkej vlhkosti vzduchu sa môžu tyče napučať a tým zhrubnúť. Malo by stačiť ak ich človek nahreje na pár minút aby sa stenčili. Pozor! Nezahrievajte tyče príliš, 50 stupňov Celzia je dostačujúcich.
Drevo je živý materiál, drevené diely sú jedinečné, ako je jedinečná jej štruktúra, každý kus dreva má svoj vlastný vzor a nenapodobiteľnú kresbu. Ten, kto „pochopí „ drevo, cíti rozdiel a vidí jemné jadrá dreva, vlákna a pritom cíti, aká je pekná príroda - nenapodobiteľná a zdravá. Stavebnice z dreva spájajú dieťa s prírodou a sú na dotyk príjemnejšie. Nauč sa trpezlivosti pri rozkladaní stavieb, potom sa tyče nepoškodia.
